| 21.12.2003 00:00 | Analyza lasky.
Keď sa spýtate ľudí čo pre nich znamená slovo láska, dostanete viacero
odpovedí. Sklamaní pesimisti vám povedia, že láska je mučiteľom ľudskej
duše, rýdzi materialisti odpovedia, že láska je prejavom citovej slabosti
a iní si pod ňou predstavujú len sexuálny pud. Na druhej strane vám naivní
romantici odrecitujú ľúbostný sonet a potom zasnene odídu do svojho sveta
fantázie. A možno stretnete niekoho, kto sa na vás len milo usmeje a
povie : „ Láska pre mňa znamená zmysel života. “ Interpretácie významu
slova láska sú teda rôzne. Ale ktorá z nich je tá pravdivá? Keď sa
pozriete človeku do očí, tak hlboko že vidíte až do jeho duše, zároveň
uvidíte aj pravdu. Uvidíte to, čo je skryté v slovách. A myslím, že len v
jedných očiach uvidíte pravdivú a úprimnú odpoveď, teda láska pre mňa
znamená zmysel života. Táto, na prvý pohľad prostá odpoveď, skrýva v sebe
zaujímavý detail. Nevraví či je láska len dobrá, ale ani naopak, že nevie
ublížiť. Čo je teda vlastne láska? Aký má pre človeka význam? Odpoveď je
skrytá v ľudskej duši. Láska je jednoducho obyčajný ľudský cit, ktorý ma
však nevšednú moc. Má v sebe moc spraviť človeka šťastným a spraviť zo
sveta nebeský raj. A v skutku, ten kto miluje, nerobí nič viac než to, že
sa riadi hlasom svojho srdca, a pritom je šťastný a svet mu pripadá ako
najkrajšie miesto v celom vesmíre. Chuť milovať a potreba byť milovaný je
implicitne vrodená každému z nás. Ale ani chuť a ani potreba nestačia k
tomu aby sme ovládli umenie milovať a tak naplnili svoj život vysnívaným
šťastím. Nestačia, ale sú dobrým začiatkom na to aby sa človek vydal na
cestu života, ktorej cieľom bude nájdenie pravej lásky a schopnosti čisto
milovať. A v tomto je skrytá aj podstata spomínanej odpovede : „ Láska pre
mňa znamená zmysel života. “ Ten človek jednoducho zasvätil svoj život
láske, lebo verí, že ona obdarí jeho srdce večným úsmevom.
Láska je taktiež neobyčajná v tom, že hoc jej existuje viac
druhov, ktoré sa rôznia svojim prejavom, jej podstata zostáva stále
rovnaká. Spočíva vlastne v hlbokej úcte k milovanej osobe, v úprimnej
vďačnosti za jej bytie a v rozhodnutiu venovať jej istú časť svojho srdca
a to či už máme na mysli partnerskú, priateľskú alebo rodinnú lásku. Srdce
človeka má úžasnú schopnosť patriť viacerým, resp. biť aj pre iných a
pritom kvalita nie je nijako úmerná kvantite, t.j. vôbec pri ňom neplatí
všeobecný princíp delenia, čím viac častí tým je ich obsah menší. Akoby
srdce bolo kvetom a láska vodou, ktorá ho blahodárne vlaží a tým srdce
človeka rozkvitá v šťastí. Aj tu možno pozorovať krásu a úžas bytia, ale
treba pochopiť jednu a to najdôležitejšiu vec a to, že láska nie sú
nádherné slová a neuskutočnené myšlienky. Pravý efekt lásky ucítime až pri
jej reálnej podobe. Mať rád teda de facto neznamená skladať zamilované
ódy, či celý deň bezprestajne myslieť na jednu, fiktívne milovanú osobu.
Ten kto chce mať niekoho naozaj rád musí jednoducho a úprimne chcieť pre
toho druhého to najlepšie, hoc to môže negatívne zapôsobiť na jeho vlastné
pocity, ale skutočnosť, že milovaná osoba bude takto šťastná by mala
zvíťaziť nad egoistickým riešením. Až vtedy ovládneme umenie milovať ak sa
naučíme byť šťastní zo šťastia milovanej osoby a snažiť sa mu pomáhať k
šťastnému životu.
Toto ideálne riešenie má pri vzájomnej láske akéhokoľvek druhu
pozoruhodný dvojnásobný efekt, t.j. prvý efekt získame ak sa snažíme o
šťastie milovanej osoby a tým sme šťastní aj my, a druhý efekt pri
opätovaných citoch získame tým že nás rovnako miluje milovaná osoba a teda
analogicky ona chce naše šťastie. Ideálne riešenia sú však v praxi často
neuskutočniteľné a my sme len ľudia, ale to by nás nemalo odrádzať, a
práve ideály by mali byť kvázi mapou na ceste životom. Spomenutú
interpretáciu citu mať rád však treba implementovať do života opatrne,
lebo ku všetkému treba pristupovať reálne, hoc ste vedený ideálmi. Reálny
prístup znamená uvedomiť si, že nie všetci a možno teda aj osoby, ktoré
chcete milovať majú rovnaký prístup k láske a teda si dať pozor na
zneužívanie vašich citov. Taktiež existuje aj nebezpečenstvo straty vašej
osobnosti, citov a záujmov, ktoré je neprípustné. Láska tak slepne a mení
sa na inzitnú fixáciu, a teda prestáva byť láskou. Na to aby ste dokázali
milovať musíte mať v sebe silnú, istým spôsobom sebestačnú osobnosť.
Všeobecný prístup k ľudom by mal byť rozvážny a lásku sa treba naučiť
dávať postupne, a popritom vnímať opätovanosť citov.
Partnerská láska je najkontrastnejšia zo všetkých druhov, t.j.
najviac dokáže potešiť, ale paradoxne aj ublížiť. To aká je záleží najmä
na tom, na akých základoch bola vystavaná a ako sa o ňu partneri starajú.
Či už začne fyzickou príťažlivosťou alebo priateľstvom, partneri by mali
stavať na rovnakých základných kameňoch. Dôležité je byť k sebe taktne
úprimný a naučiť sa brať danú osobu takú aká je. Vzájomná fyzická
príťažlivosť je nutnou podmienkou pre vývoj vzťahu, avšak nie je
postačujúcou, lebo pravo milovať sa dá len vnútorná krása človeka. Telo
človeka zostarne, ale duša zostáva stále rovnaká, ba kropená láskou je
ešte krajšia. Ak založíme vzťah na čisto fyzickej láske, jej trvácnosť je
logicky časovo obmedzená, lebo ak niekto miluje len vaše telo, tak hneď ak
ho očarí nový objekt túžby, pseudoláska vyprchne. Taktiež na
spolunažívanie a šťastný život potrebujete niekoho, komu môžete
bezvýhradne dôverovať, niekoho kto vás nesúdi, ale snaží sa chápať,
niekoho na koho sa môžete vždy obrátiť. Vo svojom partnerovi by ste mali
nájsť svojho najlepšieho priateľa a najspriaznenejšiu dušu. A tieto
schopnosti vám telo nikdy neposkytne. Preto ak hľadáte pravú lásku, treba
tomu podriadiť aj vaše kritéria. Človek má avšak telo aj dušu, a preto je
dôležitou častou partnerského vyťahu aj fyzická láska. Mali by ste v nej
hľadať nový prameň lásky a nie len uspokojenie pudov. Teda aj vyrovnaný
sexuálny život je potrebným predpokladom pre harmonický život. Nie je
nutné sa so začatím sexuálneho života ponáhlať, ale prehnaná prudérnosť
tiež nie je správným riešením. Aj v tejto oblasti by sa mali partneri
rešpektovať a snažiť sa vzájomne spoznávať svoju intímnu sexualitu.
Veľmi dôležitým faktorom je komunikácia, ktorá by nemala chýbať v
žiadnych oblastiach vzťahu. Tá umožní lepšie riešenie vzájomných problémov
a k pochopeniu partnera. Slovo milovať znamená aj chápať. A práve
absolútnym pochopením sa z partnerov stáva jedno, hoc si obaja zanechajú
svoje sebestačné ja. Partneri by sa taktiež mali vzájomne angažovať v
riešení problémov a ovplyvňovať sa. Ovplyvňovať však neznamená prispôsobiť
a ovládnuť, je nutné si vo vzťahu zachovať svoje ego, resp. jeho pozitívne
vlastnosti. Láska sa dá taktiež krásne využiť na odstránenie zlých
návykov, pretože je najsilnejším zdrojom sily, ktorá človeku v samote
často chýba. Súčasťou každého spolunažívania sú aj hádky, ktoré sú
prirodzené a istým spôsobom aj zdravé. Plne ideálny vzťah de facto
neexistuje, čo vyplýva z toho že sme len ľudia. Každý máme svoje chvíľky,
keď nás negatívne a stresujúce udalosti ovplyvnia, a podráždene reagujeme.
Ďalšou klasickou príčinou sú negatívne súčasti spolunažívania, keď sa
vlastne vzdávame svojej slobody a pud sebazáchovy sa prirodzene uplatňuje.
Zdravosť nepokojov je v tom, že vaša láska nemá podobu zaslepenej fixácie
a sú vlastne prejavom vašej snahy si zachovať vlastné ego. To však
neznamená, že je správne nepokoje vyhľadávať, ale naopak treba k nim mať
reálny prístup, čo pomôže v odstránení ich následkov.
K riešeniu vzájomných problémov je treba pristupovať s maximálnou
snahou pochopenia druhej strany a zvoliť vzájomnú cestu kompromisov. Je
nutné si uvedomiť čo pre vás znamená vaša láska a dôsledok jej straty
kvôli často aj malicherným egocentrickým rozhodnutiam. Keďže ako všetko na
svete, má aj láska svoje negatívne podoby akou je napríklad nešťastná
neopätovaná láska. Milovanie osoby, ktorá nemiluje vás je bohužiaľ často
vyskytujúcim javom. Ak ste si plne istí, že vami milovaná osoba nestojí o
vašu lásku, tak je vhodné zvoliť racionálny prístup, ktorého podoba závisí
od situácie. Je len na vás či zvolíte cestu nekonečnej lásky a teda život
spojený s trápením z nenaplnenosti, alebo sa naučíte byť šťastní zo
šťastia milovanej osoby a sami skúsite hľadať novú lásku. V mnohých
prípadoch je ťažké ovládať svoje srdce a lásku v ňom, a často je fixácia
na osudovosť príliš silná. Ale aj tak si treba uvedomiť, že vo hre je vaše
životné šťastie.
Ďalším bolestným tŕňom lásky je rozchod. O lásku sa treba starať,
lebo je ako oheň. Ak doň prestanete pridávať polienka, časom vyhasne a
prestane byť tým čím bol. Teda aj ak vy sa denne nebudete starať a
prinášať polienka lásky, ak sa uspokojíte a prestanete pracovať na vašom
vzťahu, časom sa stratí to čo vás tak hrialo na srdci. Ak časom ucítite,
že nikdy nebudete milovať vášho partnera tak ako on miluje vás a nie ste
vo vzťahu naplnený, treba analyzovať príčiny. Ak je to poľavenie v snahe
milovať, treba sa vzchopiť a znovu sa plne snažiť. Ak nájdete u partnera
vlastnosti, ktoré boli dovtedy latentné, pričom ich závažnosť je
neprípustná a odstránenie nemožné, je lepšie hľadať inde. Nevera je
takisto častým prípadom a zrada vašej lásky veľmi bolí. Hodnota nevery
však nie je vždy rovnaká. Ak vás partner podvedie a vy neviete ako ďalej,
treba sa zamyslieť prečo sa to stalo. Ak ste aj vy, napr. svojou
ľahostajnosťou, nedbalosťou o vzťah a pod. prispeli k nej, istá časť viny
je aj na vašich pleciach. To však neveru neospravedlňuje, ale viete že sa
dá za určitých podmienok pokračovať ďalej, teda ak z vašej lásky ešte
niečo zostalo. Ale ak ste partnerovi dali všetko čo ste mohli a on vás
napriek tomu podviedol, je to horšie, lebo daná situácia sa môže opakovať
ešte mnohokrát. Komplexné riešenie sa nedá opísať, pretože situácií
existuje viac, ale treba si uvedomiť že v tejto hre života je vaše šťastie
a to nikdy nenájdete ak sa necháte slepo využívať.
Každé sklamanie však veľmi bolí a niekedy prerastie v beznádej,
eventuelne v stratu viery v lásku. Nemali by ste dovoliť zmeniť vaše
vnímanie lásky, teda najmä nie začať ju brať materiálne. Vždy je dobré sa
poučiť z chýb a teda brať svet trošku viac racionálnejšie, ale je dobré si
zachovať aspoň malú nádej, že čistá láska existuje a raz nájdete ten
vysnívaný poklad. Smútok z rozchodu vám pomôže prekonať aj fakt, že daný
vzťah by neviedol k naplneniu a tak ste predišli ešte väčšiemu prípadne
celoživotnému sklamaniu. Tuná je znovu možné si uvedomiť dôležitosť výberu
partnera, resp. kritéria výberu. Partnerské vzťahy sú rôzne a niektoré sa
vymykajú všeobecným konvenciám. Typickým príkladom je napríklad vekový
rozdiel partnerov alebo homosexuálne vzťahy. Vekový rozdiel sa stretáva s
mnohými predsudkami a paradigmami. Základná funkčnosť vzťahu je postavená
na porozumení, a to nie je determinované vekom partnerov, ale skôr ich
fyzickou a najmä intelektuálnou vyspelosťou. Preto ak medzi nimi naozaj
vzplanie čistá láska, nezaložená čisto na fyzickej príťažlivosti, tak aj
takýto vzťah môže viesť k nájdeniu životného šťastia. Hoc tento vzťah sa
nevyhne útokom predsudkov a možno i spoločenskému odsúdeniu, je treba
pochopiť, že takto súdia len ľudia, ktorí nikdy nepoznali a neucítili
teplo pravej lásky. Čo sa týka homosexuálnych partnerov, z aspektu čistoty
a úprimnosti lásky je ich sexuálna orientácia irelevantná. A preto by sme
ju mali tolerovať a brať ju ako súčasť spoločenského života. Každý človek
má právo na lásku a žiadny človek ju nemá právo odnímať iným. Na záver
možno poznamenať, že partnerská láska je ako nástroj, ktorý sa musíme
naučiť ovládať a starať sa oň, aby sa splnila jeho funkčnosť. A ak to
dokážeme, ak pochopíme hlboký význam slova milovať, nájdeme celoživotné
šťastie a svet bude pre nás tým najkrajším miestom plným lásky.
Ďalším druhom lásky je priateľská láska. Slovo priateľ skrýva v
sebe veľkú krásu, lebo aj v ňom je skryté čaro lásky. Tento stav nesie v
sebe istú vznešenosť a je prejavom ľudskej spolupatričnosti. Svet by bol
nebeským rajom, ak by sme boli všetci priatelia, ozajstní priatelia.
Bohužiaľ ľudia sú rôznorodí a nie každý chápe význam priateľstva rovnako.
Preto aj pri výbere priateľa treba byť opatrný. Vraví sa, že povedz mi
akých máš priateľov a ja ti poviem kto si. A to je pravda. V každom z
našich priateľov je niečo z nás, a hoc nie sme s nimi úplne rovnaký, to
hlavné čo nás spája máme spoločné. Niekedy trvá kým v nejakom známom
nájdeme skvelého priateľa, a inokedy je spriaznenosť duší tak silná, že sa
priateľsky zamilujete ihneď. Pravý priateľ sa s vami nielen smeje, ale ak
treba aj smúti. Nesúdi, ale chápe a je vždy ochotný vám pomôcť, lebo vie,
že vy by ste to isté urobili pre neho. Samému človeku je ťažko žiť a možno
aj preto existuje priateľstvo. Je krásne nájsť niekoho, komu môžete veriť
a na koho sa môžete spoľahnúť. A ak chcete nájsť dobrého priateľa, musíte
sa aj vy snažiť byť dobrým priateľom. Treba byť otvoreným, milým, zbaviť
sa predsudkov a nesúdiť podľa prvého dojmu. V človeku je vždy niečo viac,
než uvidíte na prvý krát, a možno to je práve to čo hľadáte. Vážte si
dobré skutky priateľov, ale nie slovami ale skutočnými citmi a snahou ich
opätovať. Byť dobrým priateľom je súčasťou umenia žiť. Aj tuná treba
niekedy vedieť potlačiť svoje ego, lebo to často bráni láske, aj keď
paradoxne je jej neoddeliteľnou súčasťou. Netreba zabúdať, že sme ľudia a
človek je bytosť omylná. Keď sa nahneváme na priateľa, vždy sa treba
zamyslieť prečo sa tak stalo. Ak je chyba v nás, priateľ si zaslúži
ospravedlnenie.
Ale nie všetci sme rovnakí a preto sa treba aj vyvarovať
naivnosti, a treba pochopiť, že nikdy nedokážeme zabrániť tomu, aby nás
niekto zradil a následne sklamal. Ale môžeme zabrániť tomu, aby naša
citová väzba k nemu nebola postavená na naivnosti, čím logicky znížime
pravdepodobnosť ublíženia a sklamania. Zaujímavou otázkou ešte zostáva, či
existuje čisté hlboké priateľstvo medzi heterosexuálne orientovaným mužom
a ženou, bez toho aby minimálne jeden cítil niečo viac. Teoreticky áno,
ale prax je často iná než teoretické predpoklady. Každopádne je
priateľstvo dobrým základom pre partnerskú lásku, lebo veď predsa vaša
najmilovanejšia osoba by mala byť aj vašim najlepším priateľom.
Rodinná láska je špecifická tým, že jestvuje len medzi osobami
spojenými rodinou väzbou. Spoločná krv by mala byť vnímaná ako ničím
nepretrhnuteľné puto, avšak ona sama nestačí na pestovanie lásky. Rodina
by si vždy mala uvedomovať svoju jedinečnosť a domov by mal byť miestom
oddychu, kde ticho vládne láska. Láska k rodičom by mala spočívať v
hlbokej úcte za ich starostlivosť a opateru počas celého detstva a
súrodenecký vzťah by mal zodpovedať priateľskému modelu. Nie však každá
rodina je ideálna, čo je takisto dôsledkom heterogénosti ľudských
charakterov. Nikto z nás si nevybral v akej rodine sa narodí a bude
vyrastať, ale výrazne môžeme ovplyvniť to, aká bude naša vlastná rodina.
Negatívne skúsenosti z detstva by každého, kto má chuť milovať nemali
odrádzať od založenia vlastnej rodiny, ale naopak skôr posilniť a
inšpirovať. Rodina sa nesmie zakladať na neistom partnerstve, spojeného
najmä strachom zo samoty a vypočítavosťou. Treba si uvedomiť, že všetko
chce svoj pravý čas a tento krok musí byť enormne rozvážny, keďže sa jedná
o šťastie vaše, partnerovo, prípadne potomkov. Rodina sa neskôr stane
kvázi zrkadlom partnerského vzťahu a aj preto je logicky potrebná pravá
partnerská láska. Dobro plodí dobro a láska lásku. Preto je nutné aby z
rodičov vyžarovala láska a z rodiny sa tak stala kolíska lásky.
Po týchto hlbších analýzach si teda môžeme uvedomiť, že láska je
neoddeliteľnou súčasťou života a zároveň môže viesť k naplneniu srdca
pocitom šťastia. Preto by mala byť zmyslom života človeka, ktorý chce
milovať a byť milovaný. Milujte ľudí už len preto, že sú ľudia a tak
dovoľte slovu ľudský byť synonymom slovu milovaný. Hľadajte reálny význam
slova milovať a učte sa ho aplikovať. A nezabudnite, že život bez lásky
predsa ani nie je životom.
Zaslal/a: Artur (21 let) | | | Archivní příspěvek |
|
| 19.12.2003 00:00 | co mi dal a co vzal rok 2003? Hmm...dost zajímavé téma, tedy alespoň pro člověka, který není zvyklý se ohlížet do minulosti a hodnosti ten či onen rok. Připadá mi to zbytečné, protože to, co už se jednou stalo se nedá vzít zpátky. I když na druhou stranu obdivuji lidi, kteří se dokáží ohlédnout zpět a zkritizovat si své vlastní činy.tak to jen na úvod. rok 2003 byl pro mě velký bohatý na změny, jak co se týče školy, zaměstnání i partnerů. poté co jsem dobrovolně opustila VOŠ, jsem nějaký čas strávila doma jakožto nezaměstnaná. nejprve mi to přišlo jako super, nikam jsem nemusela, nikdo po mě nic nechtěl, jednoduše jsem byla po dlouhé době v pohodě. poté jsem si našla zaměstnání. Bavilo mě to, našla jsem si nové kamarády, ale i nepřátele. avšak tak to už chodí, člověk si nevybere. v září tohoto roku jsem dostala nabídku pracovat jako au-pair v Německu. s touto myšlenkou jsem koketovala již na střední škole, takže jsem tutu pracovní nabídku přijala. sice jsem toto místo zastávala jen krátkou dobu, ale musím upřímně říci, že se mi to vše líbilo - rodinka byla super, i okolí se mi moc líbilo (Baltské moře).
v úvodu jsem se zmínila, že tento rok byl pestrý co se týče kluků. s prvním jsem podnikla báječný výlet na motorce do Orlických hor, s druhým, německým Turkem jsme nyní velmi dobří přátelé, třetí v pořadí mě vždy dokázal pobavit, i když na druhou stranu jsem mu asi ublížila, protože ke mě cítil a cítí něco více, a čtvrtý ... no ... to je můj současný partner.O něm se raději zmiňovat nebudu ... ani z pověrčivosti, ani z obavy, že by si to mohl přečít, ale prostě jen proto, že partnerský vztah je záležitostí dvou, a nikdo jiný by to něj, s prominutím, neměl strkat ten svůj "nosánek".
v současné době jsem opět nezaměstnaná, ale už dávno jsem si z toho přestala dělat velkou hlavu. něco se objeví. Hlavní je, že žiji, a že se dokáži smát, protože smích je ten nejlepší lék na všechny bolesti a strasti.
Zaslal/a: Zlata (22 let) | | | Archivní příspěvek |
|
