Život je niekedy veľmi jednotvárny – ráno vstaneš, ideš do školy, prídeš zo školy domov, poučíš sa, možno ideš niekam von a ideš spať. A na druhý deň zas to isté.

Bez realizovania koníčkov, stretávania sa s blízkymi ľuďmi, získavania nových skúseností a zážitkov, rozvíjania svojich schopností ľahko upadneš do stavu, že ťa nič nezaujíma. A to sa môže odraziť na prospechu v škole, kamarátsvach, či zdraví. Nie je dôležité len fyzické zdravie, ale aj to psychické. To je práve to, ktoré nás drží nad vodou, keď sa nám nedarí, kvôli nemu sa nevzdávame, prijímame výzvy, učíme sa z vlastných chýb, tešíme sa zo života. Každý človek pre život vyžaduje napĺňanie určitých potrieb – fyziologické (jedlo, pitie, spánok, dýchanie...), potreby bezpečia, sociálne potreby (láska, kontakty s ľuďmi, patriť niekam...), potreby úcty (uznanie, prestíž...) a potrebu sebarealizácie (sebapresahovania). Preto sa ľudia navzájom stretávajú, snažia si vybudovať svoje miesto v skupine, chcú byť na seba hrdí, chcú niečo po sebe zanechať. Má to v sebe každý, ale v rôznej miere a podobe.

Nemusíš robiť všetko, čo robia ostatní. Nájdi si trebárs jeden záujem, koníček, ktorému sa začneš venovať (šport, krúžok, tvorenie hudby, čítanie kníh, cestovanie, chodenie na výlety, zúčastňovanie sa rôznych podujatí...). Možno to spočiatku pôjde ťažko, pretože sa budeš oťukávať a zvykať si na niečo nové. Keď však prelomíš počiatočnú lenivosť, strach a neznámo, vytvoríš si návyk k aktivite, bez ktorej sa už nebudeš cítiť naplnený. Keď niekto začína chodiť cvičiť, nechce sa mu. Musí sa niekedy nútiť do toho, aby na to cvičenie šiel. Po určitom čase už však týždeň bez cvičenia bude považovať za neúplný. Koníčky nerozvíjajú len zručnosti, ktorých sa týkajú, ale aj osobnosť, prinášajú radosť z úspechov, ktorá človeka motivuje zdokonaľovať sa v tom.

Človek nemôže len prežívať, ale žiť!