Každý človek má v sebe určitú mieru žiarlivosti. Ak je primeraná, pôsobí vo vzťahu pozitívne, pretože vzbudzuje u partnera pocit, že žiarlivému na ňom záleží. Takéto drobné prejavy padnú príjemne. Avšak ľudia sú žiarliví v rôznej miere – to, čo pre jedného neznamená nič, druhý môže vnímať ako znak nevery. Aj v tvojom vzťahu to tak je. U teba tvoje správanie nevyvoláva podnet k žiarlivosti, u partnera však áno.

Začni najprv od seba. Polož si otázku, či je tvoje spávanie vhodné, či sa nechováš provokatívne, čo tvojho partnera privádza k žiarlivosti. Predstav si, čo by si tak asi cítila, keby sa tak správal on. Ak sú tvoje prejavy v poriadku, porozprávajte sa o tom a skúste odlišné hranice žiarlivosti zladiť. Dohodnite si akési pravidlá hry, aby nikto z vás nemal pocit obmedzenia či ohrozenia. Ak to máte vyjasnené a každý z vás vie, ako na tom je, môžete s tým ďalej pracovať. Tvoj partner sa naučí svoje prejavy kontrolovať a ty si budeš vedomá toho, čo mu nie je príjemné.

Základom dobrého vzťahu je vzájomná dôvera. Ak dôverujem partnerovi, nemám dôvod k žiarlivosti, keď sa veselo rozpráva s iným dievčaťom. Viem, že aj keď sa baví s ňou, ja som jeho partnerka, ktorú si vybral a ktorú miluje.

Žiarlivosť u niektorých ľudí však prekračuje hranicu bežnej žiarlivosti. Tá človeka núti partnera kontrolovať, sledovať, obmedzovať, mať ho pod dozorom. Vtedy hovoríme o chorobnej žiarlivosti, na ktorú rozhovory a dohody s partnerom nestačia. Vtedy si treba uvedomiť, ako sa mu dá pomôcť a hlavne nenechať sa takýmto človekom riadiť a vtiahnuť do jeho bludného kruhu. Život so žiarlivcom je náročný. V takomto prípade musíš zvážiť, nakoľko ti tvoj vzťah prináša radosti a trápenia. Pomôže vyhľadanie odbornej pomoci.

Vzájomná dôvera je to, čo môže prekonať rozmanité partnerské problémy, a bez ktorej by žiadny vzťah nemohol fungovať.

-diana-