Partnerský vzťah človeku napĺňa určité potreby – mať blízkeho človeka na trávenie voľného času, na zdieľanie zážitkov, radostí i trápení, potrebu starostlivosti o niekoho, potrebu intímneho fyzického kontaktu, potrebu učiť sa od druhého človeka... Partnerský vzťah sa od kamarátskych líši tým, že žiadny z nich nám neuspokojí všetky potreby. Svojho partnera sme si vybrali preto, že cítime, že práve on nám dá to, čo si želáme a zároveň my jemu to, čo potrebuje on.

Odchod na určitý pobyt do zahraničia znemožňuje niektoré oblasti napĺňať. Napriek modernej internetovej komunikácii existuje stále niečo, čo nedokáže naradiť – fyzickú blízkosť druhej osoby, práve tej osoby, ktorej kontakt je nám najmilší. Čo by mohlo nahradiť dotyk, pohladenie, bozk, objatie...?

Udržiavať a rozvíjať vzťah na diaľku nie je ľahké. Okrem toho prichádzajú nové podnety a ľudia, ktorí osamelého človeka môžu pokúšať. To, či vzťah prekoná odlúčenie závisí do veľkej miery od oboch partnerov – či sú ochotní na vzťahu pracovať aj naďalej. Pretože ak ho necháme len tak plynúť, ľahko podľahneme rizikám ohrozujúcim vzťah. Ak vieme, že po určitom čase nás čaká opätovné zblíženie, môže to pomôcť prekonať samotu. Vízia neurčita neprináša žiadnu istotu, či už ide o dĺžku pohybu alebo o budúcnosť vzťahu.

Vzťah v rôznej životnej fáze (zamilovanosť, láska, dlhotrvajúci vzťah) sa môže s odlúčením vysporiadať inak. No neexistuje žiadna záruka, že partneri, ktorí už chodia spolu dlho sa s tým popasujú lepšie alebo že čerstvo zamilovaní partneri dokážu vzťah na diaľku ľahšie udržať živým. Je to odhodlaní partnerov, vzájomnej dôvere a schopnosti adaptovať sa na novú situáciu. Aj tá môže páru priniesť veľa a posilniť ho. Veď je to krásny pocit po dlhom čase sa opäť objať s milovanou osobou.

- Diana -