Kedysi dávno tvorili rodinu rodičia a ich deti – súrodenci. V súčasnosti sa ale model rodiny pozmenil. Už nie je žiadnou zvláštnosťou vyrastať v rodine s jedným rodičom, novým partnerom rodiča (nevlastným rodičom), vlastným súrodencom i súrodencom, s ktorým mám spoločného len jedného rodiča, ba dokonca môže byť dieťaťom partnera mamy alebo otca. Život v takejto rodine je náročný pre všetkých. Každý si zvyká na nové vzťahy, pozície, možno aj prostredie. Odrazu je doma ďalšie dieťa, ktoré ma oberá o pozornosť mojej mamy alebo otca. Možno ti časom začne prekážať, nemáš ho rád, dokonca ho neznášaš. Prežívanie negatívnych emócií je pochopiteľné. To, čo pre teba doteraz fungovalo sa zmenilo a narušilo pohodové spolunažívanie vo dvojici s rodičom. Niečo vás však ako rodinu spojilo, rozhodli ste sa rozšíriť väzby a dve rodiny spojiť do jednej. Často to ale nemusí byť len o odpore, ale vstupuje tu omnoho viac emócií – hnev na to, že niekto vchádza do môjho priestoru, strach z ohrozenia, že už pre rodiča nebudem dosť dobrý, žiarlivosť, že ma oberá o rodičovský záujem, zmätok, pretože som si súrodenca dlho prial a odrazu sa z toho neviem tešiť, smútok za minulosťou. Verím, že niekde hlboko ukrytá je aj radosť, že už nie som sám a nádej, že budeme skvelí parťáci. Ver alebo nie, ale aj tvoj nevlastný súrodenec prežíva podobné pocity. Zmena sa týka všetkých, nielen teba. A zvyknúť si na zmenu si vyžaduje čas a aktívny prístup. Základom je postupné spoznávanie sa a ujasnenie si svojich predstáv fungovania. Častokrát si človek ani neuvedomuje, že druhého niečím rozčuľuje či vytáča. Čím viac času si doprajete (spoločne, ale aj čas pre seba), tým je väčšia šanca na to, že si k sebe nájdete cestu. Veď každý si praje pohodové domáce prostredie, kde môže byť sám sebou a cíti sa dobre so svojimi blížnymi.

- diana -