Keď s niekým začneme chodiť, máme predstavu, že je to životná láska a ostaneme spolu naveky. Niekedy je to skutočne tak a je to úžasné. Niekedy však po istom čase zistíme, že náš partner nie je až taký, akého by sme ho chceli mať. Rozčuľujú nás jeho zvyky, nesedí nám jeho pohľad na život, jeho prístup k riešeniu problémov je úplne odlišný od toho nášho. Čo vtedy urobíme? Začneme sa o tom baviť a hľadať možnosti... Čo sme ochotní na sebe zmeniť? Čo sme ochotní tolerovať na partnerovi? S čím sa nedokážeme vyrovnať? Ako môžeme náš vzťah oživiť či zlepšiť?

Alebo... sa rozídeme. Niekedy aj hľadaním možností dospejeme s rozhodnutia rozísť sa. Vždy má rozchod nejaký dôvod. Možno už naša láska opadla a nemá cenu to ďalej siliť. Možno chceme každý od života niečo iné. Možno sa niekto zamiloval do inej osoby. Aj keď nám partner dôvod zamlčí a trebárs preruší kontakt, stále tam príčina je.

Niekedy si po rozchode predstavujeme, že po nejakom čase sa možno dáme ešte dokopy a budeme šťastní. Neskôr, keď už sa na vzťah dokážeme pozrieť s triezvou nezamilovanou hlavou, presne vidíme, prečo to skončilo. Udržiavať vzťah, ktorý viac berie, ako dáva, nemá zmysel. Hovorí sa, že nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky. Platí to aj vo vzťahoch – nezačneš chodiť dvakrát s tou istou osobou? Prečo by sme aj mali, veď sme sa rozišli a dôvod bol oprávnený.

Čo by sa muselo stať, aby sme sa opäť dali dokopy? Ako by sa partner musel zmeniť, aby sme tomu dali znova šancu? Vstupovať do tej istej rieky – vzťahu v tej istej situácii, môže byť chyba. Ľudia sa však vyvíjajú a menia. Keď si uvedomíme, že bývalý partner je iný, že dôvod nášho rozchodu sa vyriešil, mohlo by to stáť za druhú šancu. To, či sme schopní podstúpiť opäť riziko, že to nevyjde alebo udržať si nádej, že máme byť spolu, si musí každý zodpovedať sám. Vzťah tvoria dvaja, a to, či má cenu dať sa znovu dohromady, nájdu jeden v druhom.

- Diana -